Bola to pravá mafiánska oslava, stará garda slávila bossove narodeniny. Osvedčený kuchár v podniku porcioval prasa upečené vcelku v elektrickej rúre a stoly sa prehýbali pod váhou všemožných jedál. Huspenina, vlašský šalát, šunkové závitky, vodka naložená do ľadu; na decentnom podnose nasypaný kokaín.

Stále ešte prichádzali hostia. Takéto ksichty človek len tak nevidí, nie vonku, a už vôbec nie v takom počte. Bol medzi nimi Škľabo, vyučený o(d)pravár, na ktorého fasáde sa príroda zjavne schuti odbavila, aj Armaňo, elegán učesaný na Seagala oblečený v športovej súprave Emporio Armani. Potmavšie dvojčatá Krvák a Cvoky už stihli kopnúť pár poldecákov, ale svoju divokú náturu si držali na uzde, i keď vďaka pokrvnej príbuznosti s bossom by sa im kadečo prepieklo. Smrťák, postrach práskačov a vydieračov, stál bezducho a neprístupne a s privretými očami rozjímal v kriminálnej nirváne.

Čestné miesto pri stole zaujal boss zo starej gardy, dravec a veľmi nebezpečný drsňák prezývaný Fifo. Žal úctivé poklonky a chladným pohľadom prechádzal po sále. Po jeho pravici sedel Generál a po ľavici manželia-právnici, ktorí si za vybavenie ošemetného prípadu, ktorý sa ťahal dobré štvrťstoročie, získali u bossa rešpekt. Za osobitným stolíkom sedelo niekoľko dám a popíjalo vínko. Boli to manželky hostí, lebo za hlavný stôl usadili, ako sa im slušne hovorí, spoločníčky. Tie sa chichotali a poťahovali nosom a v očiach prítomných boli viac spotrebným tovarom než ľuďmi. Bohatá paleta konverzácie zahŕňala oplzlé vtipy aj nostalgické spomienky, bohovanie na korunných svedkov aj oplakávanie bratov zavretých na doživotie. Priateľskú atmosféru narúšali iba tí, čo občas nápadne hodili očkom na stoly, na ktoré sa bez chodúľov nedalo dovidieť, a na ktorých ležal tatarák.

S každým pohárikom sa nálada uvoľňovala a parket sa zapĺňal. Verný dídžej púšťal rovnaké pesničky, ako v deň, keď si po bossa prišli zelení. Až na pár nových vrások tu vyzeralo všetko ako v ten osudný deň, akoby celý podnik trpezlivo čakal, kým si to štvrťstoročie odkrúti. Ak aj niekto vlastnil mobil, tak už zo zvyku len dajakú malú starú šunku, ktorá sa dá ľahko prehltnúť, keby bolo dusno. Čiernej mágii moderných technológií, ako internet bankingu a iným vymoženostiam, sa priučil len Generál, ale aj toho bolo na smartfón treba ukecať. Behať prstom po displeji k pravému chlapovi predsa nepatrí.

„Odkáž manželke, že jej to dnes náramne sekne…“
„Ja vás ale počujem dobre!“

Škľabo nenabral odvahu, aby sa právničke prihovoril, tak sa veľmi rýchlo vrátil k móresom chlapa, ktorý vie, čo so ženou, len ak je tá žena z rodiny, zo súdu alebo z bordelu.

„Šeri šeri lejdy, gouing fru imoušn…“ rozpálilo celý parket. Napichané Plačkové, dámy na úrovni, kravaťáci, starnúci plejboji aj omladina zo širšej rodiny pod gloriolou svojich preslávených krstných otcov z mesta; všetci tancovali v jednom kruhu, potom na Makarenu, tak na kačací tanec, až prišla výmena partnerov.

„Radšej si raz zatancujem s vami, ako tisíckrát vykrúcať hentie kurvy!“

Právnička sa po týchto slovách začervenala, keď ju pán Škľabo viedol na parket. Prekvapivo mu to šlo. Vyhrnul si rukávy, ale vo víre tanga sa jej nedarilo prečítať vyblednutú kerku na lakťovej jamke, tak to po chvíli definitívne vzdala. Boss a Smrťák jediní netancovali. Prvý sa oddával zábavkám svojho dvora, druhý ďalej rozjímal. Až keď valčík z Krstného otca zaznel už po tretí raz, boss sa pripojil k zvyšku spoločnosti a spieval narodeninové pesničky s nimi, čo zo stoličky dvihlo aj Smrťáka a ten spevom prehlušil každého. Generálovu pozornosť vzbudilo čosi zvláštne – napriek dobrému počasiu počul vonku padať krúpy.

To duneli kopytá. Do sály naklusali kentauri na čele s Brutalom, ktorého nasledoval tucet ďalších v rôznom veku. Spev utíchol. Po prvý raz za celú oslavu všetko zmĺklo; no keď Brutal spustil Živió, zaraz sa k nemu pridali aj ostatní. Pokiaľ miestnym siaha pamäť spolu Fifo a Brutal paktovali a obaja si mali byť za čo zaviazaní. Ich poskokovia sa už navzájom v láske nemali, no svojich šéfov poslúchali bezvýhradne. Čo už, museli to nejako stráviť. Kríženci zaujali miesta pri vysokom stole a naraz do seba holými rukami začali hádzať tatarák.

Generál hľadiac na svalnaté stehno najchudšieho z nich ticho závidel a pomyslel si, že predsa s takou výbavou by aj normálny chlapík v súťaži prešťal aj Schwarzeneggera. Títo žrebci sú tak ale vybavení od prírody: kopytá ako boxery, a to hneď štyri, tvár mimo dosahu letiacej päste, schopnosť odfrčať z miesta činu rýchlosťou vytunenej embéčky, ak by bolo treba, a nulový strach, lebo s výnimkou ľudskej inteligencie majú mentalitu divokých šeliem. Generál sa divil blízkemu vzťahu bossa s Brutalom, kým mu docvaklo, keďže na samotke v base mu spoločnosť robil iba Školský atlas sveta, že hipo bude kôň, lebo hippopotamus znamená v dávnych jazykoch riečny kôň, lebo potam znamená rieka, lebo Mezo-potámia znamená medzi riekami, lebo mezo znamená medzi, ako stredná Amerika leží medzi Severnou a Južnou Amerikou, teda Guatemala – Belize – Honduras – Salvádor – Nikaragua – Kostarika – Panama, a fil znamená milovať, lebo biblio-fil miluje knihy, to je ľahké, alebo pedo-fil, fuj, špina, ten nech radšej skape, takže Fifo, teda Filip, je vlastne Fil-hip, čiže ten, čo má rád kone. Prosté, chytré a logické.

z poľského originálu v spolupráci s autorom preložil Samuel Vahovský